Kytajśki pisni ta pianino prosto neba

U Ĺvovi vidbulosia Sviato muzyky. Improvizovanoju scenoju sluhuvaly majdančyky prosto neba. Zdavalosia, razom iz muzykantamy u misti spivajuť chramy, kam’janyci i brukivka..

Foto avtora

«Liavivo» zapalyv publiku

JA vmostylasia na lavci nepodalik kostelu jezujitiv. Atmosfera u cij častyni mista po-domašniomu zatyšna. Semero chlopciv, odiahnenych u futbolky, šorty i pliažni kapci,  same nastrojuvaly aparaturu. Koly zatiahnuly «Oj čý to kiń stojiť?» ta «Oj, Maričko, čyčeri» – ukrajinśki narodni pisni, bula vražena, jaki syĺni u nych holosy. A koly počaly spivaty kytajśkoju (!), ja zirvalasia z miscia, aby blyžče pobačyty junych muzykantiv. Čula, jak narod miž soboju perešiptujeťsia: «Ta ce ž vykapana «Pikkardijśka tercija!».

Chlopci (jim vid 19 do 22 rokiv) – studenty Ĺvivśkoji konservatoriji. Lyše Artem Banar hotujeťsia do vstupu u muzyčný navčaĺný zaklad cioho roku. Jichnij hurt maje nazvu «Liavivo». Spivajuť ne lyše ukrajinśkoju ta kytajśkoju, a j italijśkoju, anhlijśkoju, ridše — rosijśkoju.  Majuť narazi odnu avtorśku pisniu pro Ĺviv. U nij ziznajuťsia u kochanni do ridnoho mista: «Pisnia liubovi lyne u Ĺvovi, v misti kochannia, v misti lehend. Ĺvove, kochaný i nepovtorný, ty znaješ – liubliu ja tebe…».  

Detaĺniše čytajte v paperovij versiji dodatku.

Vidpovisty